Príbeh románu Tá dáma je moja od americkej spisovateľky Francine Riversovej sa odohráva v severnej Kalifornii v roku 1875. Do divokého baníckeho mestečka Calvada ako víchor vtrhne istá mladá dáma a po jej príchode už nič nebude také ako predtým.
Kathryn Walshová je krásna, vzdelaná, má úroveň a zdalo by sa, že takáto žena, ktorá má všetko, je predurčená stať sa manželkou nejakého toho solventného muža vo vysokom postavení.
Prečo a na ako dlho je teda práve v Calvade?
A je dobré alebo zlé, že do mestečka prináša svoju slobodomyseľnosť a názory? Pre viacerých miestnych mužov naučených na tvrdý život je to nepochybne zmena k horšiemu, keďže Kathryn sa nemieni ani vydávať, ani sa správať tak, “ako sa na ženu patrí”, namiesto toho sa dožaduje zlepšenia pomerov v mestečku a dôstojného života pre všetkých jeho obyvateľov – a to navyše verejne, v rámci miestnych novín zdedených po nedávno zosnulom príbuznom. Kathrynine ostré články zamerané na sociálne témy a zodpovednosť za Calvadu vedia rozvíriť hladinu či rovno pichnúť do osieho hniezda a prinášajú jej neprajníkov – ale takisto aj priateľov. Kathryn má totiž dar priviesť ľudí k tomu, aby sa nad vecami a celkovo nad otázkami života hlbšie zamysleli. A presne to začne robiť aj majiteľ salónu a hotela Matthias Beck, ktorý si zároveň veľmi rýchlo uvedomí, že sníva o tom, aby sa táto dáma stala jeho.
Príbeh románu je napísaný s ľahkosťou a humorom, pod jeho povrchom sa však skrývajú aj vážnejšie témy. Zranenia, ktoré si hrdinovia nesú zo svojich rodín, nepochopenie, sociálna nespravodlivosť a nikdy nekončiaci boj za zlepšenie života pre všetkých; ľudské sebectvo, pýcha a predsudky. Rany v oblasti viery.
Ale aj nádej v to, že veci sa môžu – a dajú – zmeniť k lepšiemu.
Táto novela nejde svojmu čitateľovi tak hlboko pod kožu ani do svedomia ako autorkin najznámejší román “Vykúpená láska”, kniha, ktorá mne osobne zlomila srdce a poskladala mi ho nanovo a lepšie. Ale nie je to ani naivný či povrchný príbeh. Nazvala by som ho knižnou romantickou komédiou, ktorá má hĺbku. Čitateľ si pri nej odpočinie, zabaví sa a zasmeje, ale nájde si v nej aj témy, nad ktorými je dobré a aj potrebné sa zamyslieť. A následne možno aj niečo s týmito myšlienkami podniknúť.
A naozaj je to výborne napísané, čo sa týka romantickej stránky! Medzi Kathryn a Matthiasom lietajú nielen slovné prestrelky, ale aj poriadne iskry! Príslovie “Čo sa bije, to sa rado má” je v tomto prípade skutočne výstižné.
Osadenstvo mestečka Calvady mi prirástlo k srdcu. Rada by som poznala príbeh Ronye Vanderstromovej a zo srdca jej želám, aby stretla niekoho, kto si ju bude vedieť vážiť takú, aká je. Chcela by som si prečítať nejaké články od Škrabáka a porozprávať sa s jeho rozumnou mladou ženou. A Fiona a jej bábiky? Kiežby si uvedomili svoju dôstojnosť a mali šancu nanovo napísať svoj príbeh.
Pochváliť treba aj vkusnú jednoduchú obálku na čiernom podklade, ktorá ale práve týmto dizajnom upúta.
Vydanie tejto knihy je opäť raz zaujímavým počinom z dielne vydavateľstva Kumran.sk.
Táto recenzia bola napísaná vďaka službe www.storpic.com