Uverejnené

Čo si vziať so sebou na dovolenku?

Letné mesiace sa nezadržateľne blížia a prví provokatéri už pridávajú na sociálnych sieťach fotky z dovoleniek. Či už v týchto dňoch balíte kufre, alebo túžobne hľadíte do kalendára a čakanie na dovolenku sa vám zdá ako večnosť, určite si nezabudnite pribaliť dobrú knihu! Čo si teda vziať so sebou na dovolenku? Ponúkame vám odporúčanie na knihy, prevažne novinky, ktoré sa podľa nás oplatí prečítať!

1.Tessa Afshar: Skrytý princ

Je už dobrým zvykom, že pred letom vychádza vo vydavateľstve Kumran nový román od Tessy Afshar. Pri tejto autorke sa môžete spoľahnúť na dávku humoru, trochu nereálnej zápletky, hlbokých myšlienok a veľa oddychu pri čítaní. Celkom dobrá kombinácia na dovolenku, nie? 

2. Zuzana Hanusová a Martin Hanus: Takmer každé manželstvo sa dá zachrániť

Táto zaujímavá novinka knižných rozhovorov s talianskymi manželmi Salvatorem a Ritou Ventrigliovcami z vydavateľstva Postoj Media sa len nedávno objavila na knižných pultoch, no už rozpútala búrlivú diskusiu. Ak chcete dovolenkový čas využiť oddychovo no zároveň efektívne, určite sa oplatí investovať energiu a čas do kníh o vzťahoch či sebarozvoji.

3. V našich odporúčaniach, samozrejme, nesmie chýbať klasika! V tomto prípade sú vítané ošúchané zväzky z knižnice podľa vlastného výberu! Vo vyššie spomenutom vydavateľstve však v posledných dňoch vyšiel román od legendárneho Gilberta Chestertona: Muž, ktorý bol štvrtok. Ktovie, možno sa ocitne v nejednom dovolenkovom kufri ako poistka pre manžela, aby nevyrušoval, keď si číta jeho manželka.

4. Konečne sme sa my, napätia chtiví čitatelia, dočkali druhej častí série Agentka Kaely Quinnová s názvom Ohnivá búrka. Ak ste náhodou nečítali jej prvú časť- Sedem slonov, v tom prípade pre vás máme rovno dva tipy na napínavý triler z kuchyne i527.

5. Našim posledným tipom je román Veci, ktoré nikto nevie z pera talianskeho učiteľa Alessandra D´Aveniu. Prečo? Napríklad pre jeho jedinečnú atmosféru, ale veď začítajte sa sami.

„Janov vyzeral ako rak pustovník, skrytý v špirálovitej mušli, nalepený na útese, do ktorého udiera neúnavné more. Vánok stúpal slepými uličkami ako more záhybmi mušle a prenikal do priechodov pomedzi vyvesenú bielizeň a žalúzie, až sa nakoniec strácal kdesi v nebi. Svetlo premiešané so vzduchom bolo ako ruka hladiaca pokožku ženy s jej unavenou krásou a rozpustenými vlasmi. Množstvo zástav na sťažňoch sa vo vetre navzájom dotýkalo ako cukrujúce sa holuby a trupy lodí sa kolísali v rytme kovových nárazov. Vietor svišťal v tomto lese stožiarov a plachiet a človeku sa krútila hlava pri pomyslení na toľkú slobodu – na možnosť odplávať, zablúdiť a hádam sa aj vrátiť.“

Tak čo, cítite už ten slaný vzduch?

Foto: freepik.com, postoj.sk