Autor Jana Benyaková

Keď som o tejto knihe počula po prvý raz, bola som skeptická. Samé chvály až sa mi to nezdalo. Prečítala som už niekoľko kníh o výchove a z každej som si vzala čosi. Žiadna však nenaplnila moje očakávania, že sa konečne dozviem, ako správne na to. Niečo ma už samozrejme naučil sám život, ale nerada by som preplávať metódou pokus-omyl  až do puberty našich detí. Knihe som teda po krátkom váhaní dala šancu.

Úvod sa mi spočiatku zdal nudný, príliš teoretický. Následne som začala s myšlienkami v knihe podvedome nesúhlasiť. Viete prečo? Lebo sa absolútne nezhodovali so spôsobom, akým som bola vychovávaná ja. Zubami nechtami som sa držala toho, čo poznám, hoci to, čo sa mi ponúkalo, bolo stokrát lepšie. Keď som prekonala túto „bariéru“, zrazu som držala v ruke tú najlepšiu knihu o výchove! Tú jedinú, ktorú som si kedy potrebovala prečítať. Preniesla som sa cez smútok, že som nebola vychovávaná tak, ako nás vychováva náš Nebeský otec a obrátila sa k nádeji, že podľa jeho vzoru môžem vychovať svoje deti.

V knihe som našla

• desiatky príkladov, takže sa (po ťažšom úvode) čítala veľmi jednoducho
• aplikovateľné postupy ako  zvládnuť nezvládnuteľné situácie (vzdor, súrodenecké spory, neposlušnosť a neúctu od našich detí)
• vysvetlenie, ako sa dá vychovávať deti s úctou, naučiť sa ich samé rozhodovať a za svoje rozhodnutia niesť zodpovednosť

Netvrdím, že táto kniha je zázrak, a po jej prečítaní sa razom všetko zmení. Vonkoncom nie. Potrebná bola moja pevná vôľa a odhodlanie naučiť sa aplikovať spomínané princípy do praxe. Ďalší arzenál, ktorý budete potrebovať (so sebou aj svojimi deťmi) je trpezlivosť. Pre nás zaneprázdnených rodičov to vyzerá ako poriadny kus práce navyše, ale stojí to za to! Vzťah s vašimi deťmi vám bude odmenou a už nikdy nebudete chcieť o toto spojenie sŕdc prísť.

Kniha Milujme naše deti so zámerom je jednoznačne to najlepšie „o výchove“, čo sa mi dostalo do rúk. Ak si pre nedostatok času nemôžete dovoliť vlastný výskum v oblasti odbornej literatúry, vsaďte na túto knihy. Dovolím si tvrdiť, že neoľutujete.

Foto: agapeshop.sk

Na prvý pohľad vás zaujme krásna obálka. Ale aká je samotná kniha? Ak ste doposiaľ nič od Francine Riversovej nečítali a stále váhate, pokojne začnite touto knihou. Príjemný román zo súčasnosti, ktorý toho ponúka omnoho viac, ako len oddych pri knihe.

Kniha Dielo majstra  vás vtiahne do prostredia street artu, čiže grafitových umelcov. Jedným z nich je totiž náš hlavný hrdina Bobby Ray Dean alias Roman Velasco. Samozrejme len v noci, cez deň je uznávaným umelcom s výbušnou povahou a povesťou sukničkára. Romanov život je prázdny a pomaly na to prichádza aj on sám.

Bobbyho zvyčajná taktika je útek, hovorieval Jasper a tvrdil, že to má nejaký súvis s jeho mamou. Bobby Ray nedokázal dôverovať ženám, lebo tá, ktorú potreboval najviac ho  zradila a opustila.  Žeby práve preto boli jeho vzťahy so ženami plytké a výhradne fyzické?

Grace. Slobodná matka, ktorá síce neurobila v živote veľa chýb, no všetky boli kľúčové. Jej manželstvo stroskotalo skôr, ako stihla dokončiť vysokú školu. Z celého srdca chce nasledovať Pána, no je priveľmi poznačená predošlými sklamaniami. Najviac zo všetkého sa však bojí lásky.

V Shaniciných hnedých očiach sa zaleskli slzy. „Prežila si toľko bolesti ako málokto. No niekedy to, čo vyzerá ako dar, je naozajstným darom.“

Postáv v príbehu nie je veľa, všetky sú pre hrdinov kľúčové, žiadne nadbytočné dejové línie v ňom nenájdete. Jedinou vsuvkou sú občasné kapitoly z detstva alebo mladosti hlavných postáv, opisujúce udalosti, ktoré sa podpísali pod to, akými ľuďmi sú dnes.

„Viem, že som ťa sklamala, teta Elizabeth. Odpusť, bola som hlúpa.“  Teta sa zatvárila láskavejšie. „Aspoň polovicu viny nesiem ja. Keby som ťa vychovala tak, aby si si bola vedomá svojej ceny, nepredala by si sa tak lacno. Ženy občas ľúbia priveľmi a strácajú samy seba.“

Romana a Grace spojí práca, keď Grace nastúpi ako jeho osobná asistentka. Ich vzťah prerastá od ostražitosti a nezáujmu k priateľstvu. Sú však títo dvaja doráňaní ľudia schopní lásky?

Ich charaktery sú vykreslené tak verne, že mi po dočítaní knihy chýbali, akoby sme boli priateľmi. Aj za toto patrí veľké uznanie autorke, ktorá už  v roku 1997 vstúpila do siene slávy autorov romantickej literatúry.

Tento príbeh však nie je len o jazvách minulosti a nádeji do budúcnosti. Nesie jasné posolstvo o tom, kto je tým pravým Lekárom a Nádejou. Ako autorka sama na konci knihy píše, je ním Ježiš Kristus a nikto iný.

Grace musela odísť z jeho života, aby sa dostal k Bohu. Kým bola na blízku, všetky jeho myšlienky sa krútili okolo nej. Túžba mu zatemnila rozum, bránila mu počuť volanie Boha. Grace sa vedome rozhodla žiť pre Boha. On to prelomové rozhodnutie, ktoré človeku zmení život aj dušu, vtedy ešte neurobil.

A či je táto kniha majstrovským dielom, ako sa od nej očakávalo? Myslím, že áno. Najlepšie však bude, ak si urobíte názor sami. Vydavateľstvo Kumran.sk od tejto autorky vydalo už deväť románov, takže v prípade, že  sa vám povestné „riversovky“ zapáčia, určite budete mať z čoho vyberať.

Originál grafitu s názvom Time flies použitý na obálke knihy.

Autor: Cameron Moberg (http://www.camer1.com/#/time-flies/)

Foto: http://piesen-fantazie.blogspot.com/

Slovenský debut autorky Jaime Jo Wrightovej sa naozaj vydaril! Kresťanský mysteriózny triler? Bez ohľadu na to, ako neuveriteľne to znie, táto kniha spĺňa všetko z toho.

Dvojitým dejom nás prevedú dve ženy, s časovým rozdielom približne sto rokov. Kaine, žijúca v súčasnosti, objavuje históriu domu na Foster Hille, úzko spätú s jej príbuznou, Ivy Thorpeovou. Kapitoly z dvoch rozdielnych období nekontrastujú, práve naopak, chýbajúce informácie čitateľovi nenútene dopĺňajú. Autorka príbeh prepletá a každá kapitola je ukončená tak napínavo, žeby ste najradšej preskočili tú ďalšiu, aby ste sa dostali k pokračovaniu príbehu!

Kaine je utrápená mladá vdova, ktorú prenasleduje manželov vrah. Teda aspoň ona si to myslí. Polícia v San Diegu jej obvinenia označila ako posttraumatický syndróm a manželov prípad uzavrela ako nehodu. Kaine kúpi starý, polorozpadnutý dom na Foster Hille, aby si uctila pamiatku nebohého manžela, ktorý po niečom takom vždy túžil. Hneď po príchode do mestečka sa zoznámi s mladíkom menom Grant. Sama netuší, či dokáže alebo vôbec chce ešte niekomu dôverovať. Ich vzťah však rastie rýchlejšie a ľahšie akoby obaja čakali.

„Chcem vidieť krásu. Nie tmu. Nie smrť. Ale život a nádej, prísľub.“ Vyrazilo jej dych ako Grantove oči zmäkli a obočie sa mu stiahlo do pohľadu takého nežného, až si chvíľočku myslela, že sa v nich utopí.

„Náš prísľub na život zďaleka presahuje tento okamih, Kaine. Boh povedal, že v tomto svete budeme mať problémy, a nemálo. Ale takisto sľúbil, že s ním ich prekonáme.“

Na opačnom konci storočia vám svoj príbeh vyrozpráva Ivy, stará dievka, ktorá prestala žiť svoj vlastný život vo chvíli, keď sa pred jej očami utopil brat. Po dvanástich rokoch od tejto osudovej tragédie sa domov vracia jej prvá láska, Joel Cunningham. Joel získava miesto detektíva a začína vyšetrovať vraždu, ktorá sa pravdepodobne stala v dome na Foster Hille. Ivy sa svojou nerozvážnosťou a zanovitou povahou dostane do nejednej nebezpečnej situácie, no jej naštrbený a nevyriešený vzťah s Joelom situácii vôbec nepomáha. Skôr naopak.

„Takmer si tu zomrela.“

„Prestaň!“ Zvrtla sa a zdvihla ruky, aby Joela dlaňami odtlačila.

„Ja nie som netvor, Ivy Thorpeová. Nemôžeme zabudnúť na minulosť?“

To myslí vážne? Vzkypela v nej zlosť. Začala si hrýzť peru, až zacítila krv. „Zabudnúť?“ Ivy ľutovala, že sa jej tak trasie hlas. Akoby sa nič nestalo?

Obe ženy túžili objaviť  tajomstvo domu na Foster Hille. Ivy sa to podarilo, no niekto sa postaral o to, aby historické dokumenty osvetľujúce túto čas dejín mestečka zmizli. Kaine začína pátrať na vlastnú päsť. Na tejto ceste však nájde aj niečo celkom iné. Niečo, v čo už ani nedúfala.

Možno Boh naozaj hovorí, ibaže cez okolnosti, nie slovami. Možno ju sem priviedol, ani nie preto, aby odhalila nejakú tragédiu, ale aby odpovedal na jej modlitby. Aby do jej života znova vniesol nádej.

Najväčšou prednosťou tejto knihy je strhujúci dej, ktorý vás prinúti čítať do neskorej noci.  Neminie vás ani napätie, z naoko nevysvetliteľných udalostí v dome na Foster Hille.

Osobne mi je veľmi sympatický autorkin humor vnorený do dialógov, obzvlášť tých vnútorných. Verím, že pri čítaní tejto skvelej knihy oceníte aj autorkino spisovateľské umenie. Ja som si ho naozaj vychutnala.

 

Kto vie, či Tessa Afsharová tuší, že má na Slovensku takú oddanú fanúšičku ako som ja. S radosťou očakávam každú jej novinku, bez akejkoľvek pochybnosti o tom, že by mohla byť iná ako skvelá. Zatiaľ ma totiž nikdy nesklamala.

Kniha Anjelský chlieb je príbehom Lýdie, dievčaťa, ktorému viac život berie, než dáva. Minimálne takto to vidí ona. Jej verným životným spoločníkom je strach.  Strach z mnohých vecí, no najmä zo zlyhania.

Lýdii sa do očí nahrnuli slzy. Radšej sklopila viečka aby ich pred otcom ukryla. „Sklamem ťa.“

Eumenes, Lýdiin otec bol skvelým človekom, no ani jeho múdrosť, povzbudenia, uistenia o jeho dôvere nedokázali pohnúť Lýdiu k nádeji. Nedokázali sa dotknúť jej srdca tak, ako to dokáže iba Boh.

Naša hrdinka postupne prichádza o matku, otca, farbiarsku dielňu a po smrti otca aj o svoje dedičstvo. Jediné, čo jej ostalo je farbiarske umenie, ktoré jej otec zveril.  S priateľkou Rebekou preto odchádza do Macedónie. Tam je totiž dovolené, aby ako slobodná žena podnikala. Rebeka je židovka, ktorá Lýdiu nežne, viac svojim životom ako slovami, učí o Pánovi.

„Nie je to tak azda aj s nami? Netrpíme hladom, ktorý uspokojí iba viera? Určitým spôsobom sa potrebujeme naučiť jesť anjelský chlieb: každý deň sa spoliehať na Boha, že nám dá všetko čo potrebujeme. Nielen jedlo, chápeš? Ale všetko. Aj tvoju dielňu, tvoju budúcnosť, tvoje srdce.“

Tessa Afshar je majsterkou v zapletaní nádherných povzbudivých myšlienok do príbehu. Jej knihy by pokojne mohli ležať na polici vedľa duchovnej formačnej literatúry. Plusovou hodnotou je príbeh plný dramatických udalostí, kedy si v duchu často poviete: To by už hádam stačilo! Nepatrí sa, aby jeden človek prežil toľko bolesti. A predsa. Z popola ničoty povstáva nový život. Ako? Dotykom milujúceho Boha. „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné.“ Mk 10,27

Milou súčasťou príbehu  je aj prepojenie s postavami predchádzajúcej autorkinej knihy s názvom Krajina mlčania. Ak ste ju čítali, tak si pravdepodobne až spätne uvedomíte, že aj naša hrdinka sa v predošlej knihe už objavila. Ak ste ju nečítali, vrelo vám ju odporúčam.

So svätým Pavlom sa Lýdia stretáva už ako úspešná predavačka purpuru v stredných rokoch. Jej život do tejto chvíle nebol zlý, no stále tu boli…

Smútok. Zrada. Vina. Hanba. Strach. Nikdy sa jej nepodarilo zvíťaziť nad nimi. Ležali pochované hlboko v nej, ale vždy, keď im to okolnosti dovolili, dvíhali svoje nepoddajné hlavy, aby sa vyslobodili z hrobu, do ktorého ich uzavrela.

Pavlove slová dobrej zvesti padajú na úrodnú pôdu srdca a z Lýdie sa stáva kresťanka. Boh postupne premieňa jej strachy, uzdravuje spomienky a učí ju stáť na víťazstve, ktoré jej patrí.

Pán dokončil to najväčšie dielo, preto sa môžeš upokojiť. Keď budeš cítiť nátlak, alebo strach, spomeň si na jeho slová: „Je dokonané“. Pán ti dá silu dokončiť všetko, čo bude treba.

Zámerne som sa snažila vynechať väčšiu časť deja, aby som vám nepokazila čitateľský zážitok. Verím, že to pri čítaní samotnej knihy oceníte. 🙂

Foto: http://piesen-fantazie.blogspot.com/