Uverejnené Vložiť komentár

Sima Martausová: Len tak sa stíšim

V januári tohto roka predstavila Sima Martausová svoj nový album, ktorý v posledných dňoch dominuje playlistu v mojom prehrávači. Len tak sa stíšim. Či mi dáte za pravdu, alebo nie, dovolím si tvrdiť, že Sima je výborná pesničkárka. Jej hudba aj vystupovanie sú tak prirodzené, že aj keď to nie je práve vaša šálka kávy, budú vám prinajmenšom sympatické. Texty piesní vás často povedú k horám a prírode a vy máte pocit, že ich autorku naozaj poznáte. To tie majestátne hory a tie vrchy neoblomné, zanechali stopy vo mne. (Čaro obyčajných vecí)

Na každom slove textov sa dá poznať, že vychádzajú priamo zo srdca. Pobádajú nás, aby sme aj my boli tou najlepšou, ale najmä pravdivou verziou svojho ja. Každý ma svoje ja, a nejde sa ho vzdať. Každý má svoje ja, za ktorým musí stáť. (Svetlá)

Mojou momentálne najobľúbenejšou, a zatiaľ menej známou piesňou, je skladba s názvom Dostratena. Píšem momentálne, pretože pri viacnásobnom počúvaní albumu sa samozrejme menili aj moje obľúbené piesne. Počúvam ju a zamýšľam sa nad textom, ktorému možno rozumie len Sima a hľadám v ňom to „svoje“.

Náladu mi vždy zaručene zlepšia piesne MódaLeonardo. Pokojne by takýchto kúskov mohlo byť na albume aj viac. Práve pri nich badám podobnosť s tvorbou Tomáša Klusa, čo je z mojej strany myslené jednoznačne ako kompliment. Títo dvaja pesničkári sa dokonca v auguste minulého roka stretli na jednom pódiu, a ja sa stále nedokážem preniesť cez to, že som tam nebola. 🙂

Konkrétne pieseň Móda vznikla po tom, ako Simu „zvozila“ módna polícia na jednom charitatívnom koncerte. Sama o tom s úsmevom rozpráva na svojich koncertoch, ako dostala 3 hviezdičky z 10 za „lesklé pančušky“. Úsmev na perách je v piesni doslova počuť a nadľahčuje veci, ktoré si nadľahčenie skutočne zaslúžia. Čo to máš na sebe, ty moje šedé káčatko. Neladí ti vrch so spodkom, ani predok so zadkom. Čo to máš na sebe? Toto fakt nase…, keď šatami zo stužkovej pohnojíš ples v opere!(Móda)

Ak aj nemáte Siminu tvorbu v hľadáčiku, určite vás neobišla pieseň Nenahraditeľná, ktorá sa stala doslova z večera do rána rádiovým hitom. Zaujímavé je, že na albume sa nenachádza verzia s a capella formáciou For you. Namiesto nej tam nájdete romantickú verziu s klavírom, ktorú by ste možno, nebyť notoricky známeho textu, ani nespoznali.

S bonusom, ktorý vznikol v spolupráci s Adamom Ďuricom s názvom Holubička sme sa mohli zoznámiť už počas Vianoc. Skladba sa totiž stala ústrednou melódiou slovenskej rozprávky Vianočné želanie.

Piesne ako Baránok, Voda a mnohé ďalšie sú krásnou a osobnou modlitbou tejto talentovanej speváčky. Ozývaš sa vo mne a ja neviem sa ťa zrieknuť. Hoc okolo rozhučal sa okolitý svet. Voda, voda, keď sa v tebe stratím…Voda, voda, uzdraviť sa dám ti. (Voda)

Album ako celok je veľmi príjemný na počúvanie v akejkoľvek časti dňa. Veď koľkokrát sa potrebujeme len tak stíšiť a uvedomiť si, že čaro obyčajných vecí obsypalo túto zem?

Foto: www.facebook.com/simamartausovaofficial/

Uverejnené Vložiť komentár

A žili šťastne, až kým nepomreli. Či?

Keď som mala sedemnásť rokov, v škole sme písali veľkú písomnú prácu. Téma bola voľná. Moja maličkosť, plná mladíckych ideálov a predstáv, písala o tom, čo je láska. Asi vás neprekvapí, že celá tá práca bola tiež plná ideálov a predstáv. Dnes, o viac ako sedemnásť rokov neskôr (niektorí z vás si práve spočítali, koľko má autorka textu rokov), viem, že iba ideály a romantika lásku neudržia.
Dvanásť rokov manželstva ma naučilo, že niektoré mýty naozaj nie sú mýtami. A ponožky pohodené kdekoľvek v byte, či permanentne zdvihnutá záchodová doska sú reálnejšie ako ranné zobúdzanie sa vo vzájomnom objatí. Dnes však už viem, čo má naozajstnú cenu. Áno, občasný darček a zaľúbená sms-ka sú príjemným občerstvením vzťahu. To skutočné, čo ho však udržiava, sú každodenné maličkosti.
Napríklad, keď ti manžel drží vlasy, aby si si ich neogrcala, lebo dieťa rastúce v tvojom tele vytrvalo odmieta arašidové oriešky.
Alebo, keď ťa ráno nechá spať, lebo tvoja noc vyzerala ako 24-hodinová šichta v bani, hoci jeho nevyzerala o nič lepšie.
Keď vezme všetky štyri deti von a tebe doslova prikáže, aby si si vyložila nohy a oddychovala.
Keď síce zabudne kúpiť pečivo, ale namiesto neho ti donesie obľúbenú čokoládu.
Keď ti kamarátka napíše, čo pomáha pri kašli, a  on neváha ani minútu a štartuje auto, aby ti to išiel kúpiť.
Je dokonalý? Ani náhodou. To však nie som ani ja. Dvanásť rokov manželstva ma naučilo, že milovať znamená prijať ho so všetkým. Aj s chybami a nedokonalosťami. Bezpodmienečne. S občasným darčekom a ešte menej častou zaľúbenou sms-kou. Ale s tými desiatkami malých vecí, ktorými mi hovorí, ako veľmi ma ľúbi. Lebo to je LÁSKA.
 
 

Uverejnené

Keď vyrastiem, budem Tebou.

„A čim budeš, keď vyrastieš?,“ pýtali sa nedávno mojej staršej dcéry. „Veľkou maminkou!,“ vyhlásila so zjavnou hrdosťou v hlase. Zdesenie v tvárach pýtajúcich sa hovorilo za všetko. Očividne čakali, že svojim povolaním prinajmenšom spasí svet, prípadne aspoň kultúrne povznesie ducha. Materstvo podľa ich výrazu zjavne neprináša ani jedno, ani druhé.
Je pravda, že šance na veľkolepé ciele materstvo skôr odsúva, ako prináša. Financie, čas pre seba, slobodu v rozhodovaní, či sebarealizáciu by ste na materskej, prepytujem, dovolenke, darmo hľadali. Ani krásnu pleť a ukážkovú domácnosť mať asi nebudete. Avšak desivé na tom všetkom je až zistenie, že toto obdobie sa po materskej nekončí.
Síce už potom pravdepodobne prespíte celú noc a nevymeníte žiadnu plienku, no zladiť  manžela, deti a ich škôlku, školu, prípadné krúžky s prácou a fungujúcou domácnosťou, je fuška hodna Nobelovej ceny. Ocenené však bývame len zriedka. Nie žeby sme to očakávali, ale položme si ruku na srdce, ako dobre nám to padne!
A tu zrazu, ocenenie od mojej dcéry vo chvíli, keď som to čakala najmenej. Moja dcéra chce byť „veľkou maminkou“. Iste, nevie ešte celkom presne, čo všetko to obsahuje. Uvedomujem si však, že je to v istom zmysle ocenenie môjho materstva. Mojej dcére sa totiž páči, čo robím. A to ma vidí aj vtedy, keď nie som dokonalá. Vidí ma neupravenú, unavenú, keď nestíham a som nervózna. Napriek mojej častej neschopnosti ju inšpirujem byť mamou.
Možno materstvo berie veľa príležitostí, ktoré by nám inak uľahčili život. Možno kvôli nemu prichádzame o skúsenosti i financie. Možno sme z neho často unavené a vyčerpané. Robíme to však pre niekoho, kto za to stojí. A to stačí.
 
Foto: Shutterstock

Uverejnené

Čo nás čaká v novom roku?

Rok 2019 sa začal a všetci si  prajeme len to najlepšie. Aby bol lepší ako ten predchádzajúci, aby bol plný nových dobrodružstiev a samých dobrých vecí. Toto všetko nám môže poskytnúť, nielen, ale aj, dobrá kniha. Poďme sa preto spolu pozrieť, čo nás tento rok čáká na scéne kresťanskej beletrie.

Vydavateľstvo Kumran.sk prednedávnom prezradilo svoje plány. Z ich dielne sa niekedy koncom jari môžeme tešiť na novinku od Tessy Afshar Tief of Corinth a v jeseni na ďalší román od Francine Riversovej. Predpokladám, že nás tieto dve skvelé autorky nesklamú a obe sa oplatí prečítať!

Foto: Istagram @tessaafshar

Vydavateľstvo i527.net, ktoré sa venuje výhradne kresťanskej beletrii, predstavilo svoj edičný plán už pred časom. Osobne sa veľmi teším na novinku od Jaime Jo Wrigtovej  The curse of misty fairway, ktorá v origináli vyšla len pred pár dňami. Samozrejme, stálice ako Tamera Alexanderová, Laura Franz a Julie Klassenová vždy potešia moje čitateľské srdce!

Foto: Instagram @jaimejowright

Čo žiaľ v spomínanom edičnom pláne chýba je žáner sci-fi. Nejde len o samotnú nevyhnutnosť tohto (mimochodom môjho obľúbeného) žánru. Autorka Rachelle Dekkerová v trilógii Prorok ukázala svoj obrovský potenciál a preto pevne verím, že čoskoro sa aj jej ďalšie knihy dostanú do našich knižníc.

Neviem ako vy, ale ja sa už ako správny knihomoľ teším! Na stálice aj novinky, na  prebdené noci nad knihami a následné debaty o tom, či tie kruhy pod očami stáli za to. 🙂 Mimochodom, máte aj vy spriaznenú dušu na takéto rozhovory? 😉

Uverejnené

Keď tu niečo nevonia…

Čistota pol života. Tak sa vraví, nie? Zvlášť my ženy v tom máme jasno. Chcela by som sa krátko venovať v zime často zanedbávanej téme – poteniu. 🙂  Presnejšie, odstráneniu pachovej stopy, ktorá pri potení vzniká.
V „prvej pomoci,“  respektíve kozmetickej taške priemernej ženy by sme okrem kefky a rúžu určite našli aj deodorant. Táto dôležitá súčasť života sa hlási o slovo každé ráno aby sa stretla s našim podpazuším. Naturalistické? Pravdivé. 🙂
Nie každý deodorant však má také blahé účinky na naše telo ako jeho svieža vôňa na naše okolie. Aj vy ste už o niečo viac bio a zero waste ako minulý rok? Ak je vaša odpoveď nie, v tom prípade je január skvelý mesiac na prvý krok v tejto oblasti.
V skratke. Keď sa iba máličko zamyslíme nad množstvom odpadu z prázdnych deo obalov (o ich výrobe nehovoriac) či dokonca zažmúrime aj na etiketu a zistíme koľko chemikálii si dobrovoľne aplikujeme na kožu, musí nám v hlave zasvietiť aspoň malá kontrolka. Donedávna som však ani ja nevedela čo s tým prakticky robiť. Až mi kamarátka darovala doma vyrobený deodorant a prezradila jeho recept. Tamtadáá – žiadna veda a riešenie na svete. Vyskúšajte sami.
Budete potrebovať iba pár ingrediencii. Kokosový olej/tuk, sódu bikarbónu, zemiakový/kukuričný škrob a prírodnú silicu (olejček, ktorý sa kvapká do vonných lámp) podľa vlastného vkusu. Mne sa osvedčila napríklad medovka. Okrem toho si pripravte prázdne sklíčko či nádobku od krému alebo rovno prázdneho deodorantu. Postup je primitívny. Roztopíme cca 4 lyžice kokosového tuku, pridáme doň 2 lyžice sódy bikarbóny, 2 lyžice škrobu a pár kvapiek silice (radšej to s ňou príliš neprehnať). Všetko pekne zmiešame, nalejeme do pripravenej nádobky a dáme stuhnúť na chladné miesto.
Okrem toho, že vám váš vlastný voňavý deodorant vydrží dosť dlho (celkom ekonomické) som zabudla podotknúť, že ak budete po jeho použití cítiť už spomínanú pachovú stopu, môžete si byť istí, že nie je vaša. 🙂
P.S. V tomto príspevku som zanedbala mužský prvok. Nebolo to správne. Veď môj manžel veľmi rád testuje tento výrobok. A ja musím s hlbokým nádychom konštatovať – funguje rovnako u mužského druhu!!
 

 
 

Uverejnené Vložiť komentár

Jeden darček a dosť!

Tieto Vianoce si u nás každý člen rodiny nájde pod stromčekom „len“ jeden darček. Prečo? Dlho som nad tým uvažovala, aký zmysel má darovať si na Vianove viacero darčekov. Snažila som sa vybaviť si samú seba pri vianočnom stromčeku.
Pravda je taká, že patrím k ľuďom, ktorí veľmi radi dostávajú darčeky. Nadšene odbaľujem prvý darček od manžela. Fúúúú, sekol sa. Nervózne sa usmejem a nenápadne mrknem pod stromček. Ok, ešte má dva pokusy, ale nádej ma začína pomaly opúšťať. Nájdem tam nakoniec to, čo mi urobí naozaj radosť???
To je tá kľúčová otázka, na ktorú tieto dni hľadám odpoveď. Nie, nenájdem. Lebo veci, ma nikdy nedokážu urobiť šťastnou. Ak sa im to podarí, tak len na okamih. Ja však chcem trvalú radosť, pokoj, spokojnosť a lásku.
Preto tieto sviatky dostane každý z nás len jeden darček. Aby sme sa navzájom potešili, ale nesústredili sa príliš na darčeky. Aby nám pri všetkých tých skvelých vianočných veciach neunikol ten skutočne najväčší dar, ktorým je sám Darca všetkých dobrých darov.
 
 
 
Foto: www.t3.com
 

Uverejnené Vložiť komentár

Zmierenie

O odpustení sa toho už popísalo veľa. Poznáme to. Dokonca aj Ježiš o tom niekoľko krát hovoril, a to už o niečom svedčí. Vtedy k nemu (Ježišovi) pristúpil Peter a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“ Ježiš mu, odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz. (Mt18, 21-22)  Au. To je dosť. Keď sa nad sebou úprimne zamyslím, neviem, či dokážem odpustiť jednému človeku (v jednej veci)  viac ako trikrát. Potom ho už klasifikujem ako nepoučiteľného, nepolepšiteľného hriešnika, od ktorého sa radšej budem držať ďalej. Teraz však nechcem hovoriť o odpustení. Chcem ísť ešte ďalej, o stupeň vyššie, chcem sa, aj vo svojej nedokonalosti, usilovať o zmierenie.
Viem, že mám, a aj chcem odpúšťať. Či mi už niekto ublížil vedome, alebo nevedome, či sa za svoj čin ospravedlnil, alebo nie. V každom prípade mu chcem odpustiť. No klamem sa tým, že to stačí. Boh chce pre mňa viac. On túži po zmierení. A to už je iný level. Dobrá správa je, že s Bohom už zmierení sme. (porov. Rim 5,11) No Jeho vôľa je, aby sme sa zmierili aj so svojimi bratmi a sestrami.
Dokážem však prísť za človekom, ktorému som ublížila a prosiť ho o odpustenie? Alebo vysloviť slová odpustenia voči tým, ktorí ublížili mne?  Čo ak to odmietnu? Alebo ešte horšie, budú sa cítiť dotknutí, lebo oni necítia za nič vinu? Nebude to trápne? Stojí to vôbec za to? Ó áno, stojí!
Boh túži po zmierení medzi svojimi deťmi, medzi cirkvami, medzi národmi! A ja verím, že to, čo budeme zažívať potom bude viac. Viac ako si dokážeme teraz predstaviť alebo dokonca snívať. Ako to viem?  Viem to, lebo  „ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“(1Kor, 2,9)

Uverejnené Vložiť komentár

Jeseň má čaro. Naozaj.

Nasledujúce riadky sú venované všetkým tvorivým tvorom, ktorí radi zveľadia svoj domov v sezónnom šate. Okrem toho zadarmo. Opäť sa budeme venovať oknám. Ale prečo nie? Veď taký pozitívny pohľad na svet sa bude v tomto sychravom čase hodiť. 🙂
Inšpiráciou na nasledujúci postup mi bol internet, takže hneď priznávam, že nepochádza z mojej hlavy. Ak ste sa s ním ešte nestretli – tu je vaša šanca. Opäť ide o časovo nenáročnú aktivitu. Záleží iba na vás ako dlho sa chcete prechádzať a zbierať opadané listy zo stromov. Presne tie totiž budeme potrebovať. Čím farebnejšie, tým lepšie. Ja som dokonca nepohrdla ani bobuľami sýtej farby nejedlého vzhľadu a neľutujem. 🙂

Foto: Autor

Tak teda. Nazbierané? Pripravené? V tom prípade už len siahnite do svojich gazdinkovských zásob a vyberte kuchynskú fóliu. Rozviňte ju na čistý stôl alebo podlahu, približne v dĺžke okna na ktoré ju budete vešať, a podľa vkusu na ňu poukladajte listy. Ideálne je, ak máte človeka, ktorý vám fóliu pomôže napnúť, aby ste sa vyhli jej pokrčeniu. Následne poukladané listy opatrne prekryte fóliou. Tamtadadá, výtvor je na svete. 🙂 Stačí tento listový vodopád už len zastrčiť do rámu okna, prípadne jemne prichytiť lepiacou páskou. Prajem vám, nech vám takýto farebný domov vydrží minimálne do zimy. 🙂
Foto: Autor

Uverejnené Vložiť komentár

Plyšový Ježiško?! To snáď nie… Alebo áno?

Prvotný šok vystriedal úsmev, keď som natrafila na tento produkt. Postava Ježiša je zhotovená podľa obrazu Božieho milosrdenstva. Chytro som browsovala, zisťovala, kde sa dá kúpiť a kto ho vlastne vyrába. S myšlienkou vytvoriť plyšovú hračku s kresťanským motívom prišla mladá rodina s tromi deťmi. Čo je sympatické, z predaja každej hračky putuje 1 Euro na charitatívny účel.

Sami sme mali obdobie, keď naša trojročná dcéra nechcela spávať v detskej izbe sama. Síce sa uspokojila s faktom, že nie je sama, lebo Pán Ježiš je s ňou stále, aj tak zbehla do obývačky a priniesla si do izby kríž a ikonu Panny Márie. Pre istotu. 🙂

Asi sa to nemusí pozdávať každému, no s náležitým vysvetlením deťom to môže byť veľmi užitočná pomôcka. Či už pri hrách na biblické príbehy alebo na ilustráciu toho, že Ježiš je naozaj stále s nami.

Ak by ste sa chceli dozvedieť viac o tomto projekte, navštívte mercytoys.com.

 

Myself

Uverejnené Vložiť komentár

Lauren Daigle

Lauren Daigle. Poznáte? Táto svojrázna 27 ročná americká speváčka si veru získala moje sympatie! Mnohí ju prirovnávajú k Adele a keď si ju vypočujete, zistíte  prečo. Na jej tvorbu som natrafila úplnou náhodou a láska bola na svete. Jej hlboké texty plné viery sa dotýkali a stále dotýkajú môjho srdca. Tento mesiac Lauren vydala nový album s názvom Look up child a prvý singel z neho  You say ma, najmä svojím textom, opäť  uchvátil. Piesne na novom albume sú poväčšine pomalé, texty jednoduché a úprimné. Niekedy mám pocit, že mi hovoria priamo z duše.  Zaujímavým „kúskom“  na albume je cover verzia starého amerického spirituálu Turn your eyes. Schválne, skúste porovnať, či sa vám táto pieseň páči viac v prevedení Lauren alebo Elvisa Presleyho. Určite sa oplatí vypočuť si celý album, ale ak chcete niečím začať, odporúčam uvariť si kávu, najlepšie latté, vyložiť si nohy a pustiť si k tomu práve túto pieseň.

Foto: www.relevantmagazine.com