Román Anjelská misia je prvou časťou trilógie z pera Karen Kingsburyovej, jednej z najpredávanejších románových autoriek v USA. Povedzme si rovno, je to stálica. Má 55 rokov a na konte desiatky románov. Vážne, snažila som sa to spočítať, ale pri čísle 28 som to vzdala. V slovenskom preklade zatiaľ vyšli romány Medzi nebom a morom a Most.
Dej Anjelskej misie sa odohráva v súčasnosti. Tyler Ames je profesionálny bejzbalista, ktorý má ten najväčší úspech ešte len pred sebou. Cestu na vrchol si skomplikoval vlastnými chybami, no poučil sa a už mu nič nestojí v ceste. Teda aspoň takto si to plánoval. Prišlo však niečo, s čím nepočítal. Úraz. Natrhnuté labrum v ramene, žiadne poistné krytie, ukončenie pracovnej zmluvy ešte počas pobytu v nemocnici. Z ľudského hľadiska hotová katastrofa. No naše myšlienky nie sú Božími myšlienkami. Boh mal s ním plán. Nebol to však plán ako ho dostať do najvyššej ligy, ale plán spásy. Ocitá sa na mizine, bez domova, pomaly ale isto závislý na liekoch od bolesti. Nutne potrebuje operáciu, ktorú si samozrejme nemôže dovoliť a je príliš hrdý poprosiť o pomoc rodičov, s ktorými prerušil kontakt.
Zaujímavým premostením príbehu je existencia tzv. anjelskej misie. Boží anjeli majú za úlohu vrátiť Tylera na správnu cestu. Ich zásahy do príbehu sú nenápadné ale kľúčové. Objavujú sa v podobe náhodných cudzincov, ktorí ľudí pobádajú urobiť tie správne veci. Takýmto zásahom anjela menom Beck sa Tyler dostáva do domova dôchodcov, kde začne pracovať ako upratovač. Tu stretáva Virginiu Hutchesonovú, 90-ročnú starenku trpiacu Alzheimerovou chorobou. Virginia si myslí, ze Tyler je jej nebohý syn Ben. Musím povedať, že táto časť knihy sa mi páčila najviac. Virginia si síce myslela, že má pri sebe svojho syna, no Tylera naučila viac, ako ktokoľvek doteraz. Zahrnula ho svojou láskou, odpustením, prijatím. Nepotrebuje azda práve toto každý z nás?
„Áno,“ do očí sa mi nahrnuli slzy, „chcel by som taký byť, ale spravil som mnoho chýb.“
Nepatrne zavrtela hlavou. „Nechaj priestor Božej milosti, Ben. Byť dokonalým je úlohou Boha.“
Tyler otvoril svoje srdce pre Boha, o ktorom mu hovorievala Virginia. No viac ako slovom, mu ho ukazovala svojím životom.
Jeho mama a otec možno milosti nerozumejú, ale on ju vďaka Virginii pochopil. Podelí sa s nimi o ňu a možno sa im podarí nájsť to, čo pred toľkými rokmi stratili.
Bezpodmienečnú lásku.
Predivná milosť spôsobila, že nabral odvahu kontaktovať rodičov, i svoju prvú lásku Sami Dawsonovú, ktorej tak veľmi ublížil a prosiť o odpustenie.
Musím sa priznať, že Karen Kingsburyová nepatrí medzi moje obľúbené autorky. Jej knihy si rada prečítam, ale vždy im mám čo vytknúť. Dej príbehu mi aj v tomto prípade pripadal trochu umelý. Medziľudské vzťahy nie sú, podľa môjho názoru, vykreslené dostatočne, akoby nešli na hĺbku. Možno aj preto sa často nedokážem vcítiť do spôsobu myslenia postáv a ich konanie mi pripadá nelogické.
Navzdory spomínaným negatívam je kniha dobrým čítaním na oddych a povzbudenie. Prinútila ma zamyslieť sa nad tým, ako mnohé „náhody“ vedú náš život k tomu jedinému na čom skutočné záleží. Do náručia nášho dobrého Otca. Najprv tu, na zemi a potom už navždy.
Foto: dievcasknihou.sk