Po čom vždy túžila je obsiahly román (luxusných 455 strán), ktorého autorkou je americká spisovateľka Lynn Austinová. S Lynn sme si od začiatku padli do oka, či už išlo o jej predošlý román V tvojej koži alebo jej staršie tituly z vydavateľstva kumran.sk Odlúčení či Bohovia a králi. Tentokrát nám autorka ponúka spletitý príbeh štyroch generácií žien. Najstaršou z nich je írka Fiona, ktorá do Ameriky prišla spolu so svojim otcom za lepším životom. Obaja si pod lepším životom predstavovali koniec driny a živorenia. Pretože Fiona bola krásne mladé dievča, dúfali, že sa k majetku a pohodliu dopracuje pomocou výhodného manželstva. Namiesto vykúpenia prišlo sklamanie. Fiona si síce našla bohatého muža, no navždy ostala len jeho milenkou, hoci jej sľuboval rozvod a časom mali spolu dokonca dve deti. Dcéru Eleanor a syna Leonarda vychovávala sama. Eleanor veľmi skoro odišla z domu a svoju mladosť prežila počas náročného obdobia 2. svetovej vojny. Rovnako ako jej matka, aj ona sa zamilovala do bohatého mladíka. Nechcela však opakovať matkine chyby a tak sa zaľúbenci rozhodli spečatiť svoju lásku rýchlym sobášom – tri dni pred odchodom manžela na front. Ten jej však mnohými spôsobmi, ktoré pre váš čitateľský zážitok nebudem zbytočne prezrádzať, zlomí srdce a Eleanor sa dostane do ťažkej depresie. Po nevydarenom prvom manželstve sa predsa len rozhodne založiť si rodinu no vyzerá to tak, že jej na deťoch ani domácnosti nijak zvlášť nezáleží. Najstaršou z Eleanoriných detí je Kathleen a práve jej príbeh nesie v sebe všetky ostatné príbehy. Kathleen prežíva ťažké detstvo v hmotnej i emocionálnej núdzi no napriek tomu zažíva aj pekné chvíle, a to vďaka svojmu láskavému otcovi a dobrým ľuďom vo svojom okolí. Napokon sa aj ona v mladom veku odstrihne od svojej „nevydarenej“ rodiny, podobne ako to urobili už dve generácie žien pred ňou. Niektoré veci sa v rodinách opakujú a my si často kladieme otázky prečo je to tak bez to, aby sme objavili jasné odpovede.
Po dni, ktorý prežila cítila Kathleen silné nutkanie zbaliť si všetky veci, nasadnúť do svojho Lexusu a odísť tak ďaleko, kam by jej vystačil benzín. Z toho mála, čo o svojich predkoch vedela bolo zjavné, že odísť z domu, keď sa situácia skomplikovala a začať nanovo v inom meste bolo takmer rodinnou tradíciou. „Odchádzam a už sa nikdy nevrátim!“ Jačala Kathleenina šesťnásťročná dcéra Joelle, akoby opakovala matkine myšlienky.
Práve vo chvíli, keď sa Kathleen začne komplikovať vzťah s jej tínedžerkou Joelle sa rozhodne pátrať po koreňoch týchto vzorcov správania a nakoniec dovolí aj svojej dcére, aby ju videla takú aká je. So všetkými zraneniami a bolesťami z minulosti, ktoré mali ostať navždy skryté.
„Mama o sebe nikdy nehovorila.“ Keď to vyslovila, uvedomila si, že ani ona o sebe celé tie roky nehovorila. Ale čo ak má Joelle pravdu? Čo ak v minulosti jej matky možno nájsť niečo, čo by vysvetľovalo jej správanie? Vedela, že musí matke odpustiť chyby, ktorých sa dopustila, tak ako dúfala, že aj Joelle odpustí jej. Pokúsila sa však niekedy matku pochopiť?
Román je vynikajúce čítanie na dlhé večery, až mi je ľúto, že som ho tak „zhltla“. 🙂 A pýtate sa teda, rovnako ako ja, čo vlastne bolo tým, po čom vždy túžila? Spočiatku to bola láska muža, prijatie od rodiny, hlbší zmysel života. Časom sa však túžby hlavných hrdiniek menili, spolu s nimi dozrievali, až nakoniec mnohé z nich pochopili, že to, po čom najviac túžili… bolo jednoducho odpustenie.
Táto recenzia bola napísaná vďaka službe www.storpic.com