Písať o akejkoľvek knihe Tamery Alexanderovej je pre mňa čistá radosť. Toto je v poradí piata kniha od tejto autorky v slovenskom vydaní, a všetky považujem za skvosty v mojej knižnici.
Román Nadpozemská melódia je vydareným zavŕšením príbehov z Belmontu. Spojivom všetkých troch románov je, ako ste už iste pochopili, sídlo Belmont a jeho majiteľka Adelicia Acklen Cheathamová, ktorá výrazne ovplyvnila životy hlavných hrdiniek.
Rebeka Carringtonová, žila takmer desaťročie vo Viedni, kam ju poslala jej milovaná stará mama študovať hudbu. Smrť starej mamy, jej jedinej podporovateľky, ju prinútila vrátiť sa domov. Ak sa teda dom Ledbetterovcov ešte dá nazvať jej domovom. Hlavným dôvodom jej skorého odchodu do Viedne nebolo ani tak štúdium, ale jej otčim Barton Ledbetter.
Napriek tomu, že na túto chvíľu sa mentálne aj emocionálne pripravovala, predsa ju ten hlas za chrbtom zaskočil. Barton Ledbetter bol stále impozantný muž. Jeho oči ju hodnotili. Boli tmavšie, ako si ich pamätala. Z jeho úsmevu ju oblial studený pot a stiahlo jej žalúdok.
Rebeka zápasí s mnohými otáznikmi. Vyrovná sa niekedy s chladom a nezáujmom vlastnej matky? A dokáže vôbec niekdy presvedčiť nashvillskú spoločnosť, že ako žena má rovnocenné právo na hudobnú kariéru ako muž?
Vždy premýšľala nad tým, aké by to bolo hrať pred publikom. Nie na malom recitáli, ale pred skutočným publikom, ktoré pozná a oceňuje dobrú hudbu. Počula, ako hudobníci hovorili, že hranie pred publikom sa stáva závislosťou. A teraz, keď to zažila, to chápala.
Práve na ceste za svojím snom hrať v orchestri stretáva Rebeka maestra Nathaniela T. Witcomba. Ten je však voči ženám v orchestri naladený rovnako negatívne, ako zvyšok nashvillskej smotánky. V čase, keď sa ich cesty stretnú, pracuje Tate na symfónii, ktorá má zaznieť pri príležitosti otvorenia Nashvillskej opery. Jej komponovanie mu však sťažujú nevysvetliteľné bolesti hlavy, závraty a poruchy sluchu. V momente keď Tate rozpozná Rebekin skutočný talent, zo zúfalstva ju požiada o pomoc pri písaní symfónie.
Rebeka čoskoro zistí, že úspešného dirigenta ťaží jedno veľké tajomstvo, a tým je jeho skromný pôvod. Nikto z jeho zámožných podporovateľov totiž netuší, že je len obyčajným chlapcom z Apalačských hôr, ktorý z Božej prozreteľnosti dostal šancu študovať.
Jej hanblivý úsmev robil s jeho srdcom divy a túžil jej povedať, že sa na ňu nehnevá za to, že ho sledovala. Bol rád, že niekto pozná pravdu. Cítil sa…skutočnejší. Nie ako podvodník.
Vzťah Tatea a Rebeky sa prehlbuje, no problémy ostávajú. Príjme Tate svoju rodinu ako plnohodnotnú súčasť svojho úspešného života? Podarí sa mu dokončiť symfóniu? Príde nakoniec o sluch? A stratí kvôli svojej tvrdohlavosti aj to najcennejšie, čo kedy poznal, Rebekinu lásku?
Vítaným bonusom pri čítaní tejto beztak výbornej knihy je zoznam skladieb spomínaných v príbehu. Vďaka nim si ešte viac vychutnáte atmosféru hudobného sveta 19. storočia!
Od knihy som sa niekoľko večerov nevedela odtrhnúť. Zariadil to pútavý dej, no to, čo bude vo vás ešte dlho rezonovať je hodnoverné vykreslenie postáv a ich vzťahov. Hrdinov si zaraz obľúbite, a po dočítaní knihy vám bude za nimi doslova smutno.
Početní priaznivci Julie Klassenovej by so mnou možno nesúhlasili, ale podľa mňa sú knihy Tamery Alexanderovej najlepšími historickými románmi z dielne i527.net. Zatiaľ. 🙂