Na tom, že chlieb potreboval postáť, bolo niečo upokojujúce. Potreboval pokoj a stíšenie, aby sa stal tým, čím mal byť. Aj ona sa niekedy cítila rovnako. Možno preto mala rada varenie. Dávalo jej čas na vnútorné „stíšenie“.
Skvelý román spisovateľky Tamery Alexandrovej Výnimočná krása nás znovu prenesie do Ameriky devätnásteho storočia. Eleanor Braddocková prichádza do Nashvillu na panské sídlo Belmont, kde žije jej bohatá teta Adelicia Acklenová. Svojho otca je nútená nechať v starostlivosti ústavu pre duševne chorých. Má pocit, že zlyhala a pripadá si obyčajná a nevýrazná. Arcivojvoda Marcus Gottfried prichádza do Nashvillu z Rakúska, aby aspoň na malú chvíľku robil to, čo si sám vyberie, namiesto toho, aby kráčal cestou, ktorú mu určili iní. Je si dobre vedomý svojej fyzickej príťažlivosti a často z nej aj ťaží.
Trošku ťažkopádny začiatok nás vovádza do príbehu o snahe splniť si svoje sny. Ona túži otvoriť si vlastnú reštauráciu. On chce postaviť budovu, ktorú si budú všetci pamätať. Boh ich sny naplní úplne iným spôsobom. Spôsobom, ktorý obrúsi ich charaktery a prinúti ich prehodnotiť svoje priority a hodnoty, no napokon prinesie omnoho viac ako si kedy dokázali predstaviť. A tak nakoniec nachádzajú nielen lásku, ale aj svoju vlastnú hodnotu a stávajú sa tými, akými ich Boh videl už dávno.
Skrz detailné opisy dobového oblečenia, či jedál, Alexandrová dokáže obdivuhodným spôsobom zachytiť atmosféru dávnej histórie. Čítajúci má pocit, že sa naozaj nachádza v období, kedy sa Amerika vyrovnávala s následkami vojny Severu proti Juhu. Pridanou hodnotou je duchovné posolstvo, ktoré každá z jej kníh obsahuje. Svojim rozprávačským umením nás cez Výnimočnú krásu už štvrtýkrát presviedča, že vybrať si ju ako autorku je výborný krok, z ktorého profitujú nielen čitatelia ženského pohlavia. Do budúcnosti by však bolo dobré všetky dialógy postáv v cudzom jazyku preložiť aspoň do poznámok pod čiarou, aby sa kniha dala vychutnať bez rušivých okamihov.