Kto vie, či Tessa Afsharová tuší, že má na Slovensku takú oddanú fanúšičku ako som ja. S radosťou očakávam každú jej novinku, bez akejkoľvek pochybnosti o tom, že by mohla byť iná ako skvelá. Zatiaľ ma totiž nikdy nesklamala.
Kniha Anjelský chlieb je príbehom Lýdie, dievčaťa, ktorému viac život berie, než dáva. Minimálne takto to vidí ona. Jej verným životným spoločníkom je strach. Strach z mnohých vecí, no najmä zo zlyhania.
Lýdii sa do očí nahrnuli slzy. Radšej sklopila viečka aby ich pred otcom ukryla. „Sklamem ťa.“
Eumenes, Lýdiin otec bol skvelým človekom, no ani jeho múdrosť, povzbudenia, uistenia o jeho dôvere nedokázali pohnúť Lýdiu k nádeji. Nedokázali sa dotknúť jej srdca tak, ako to dokáže iba Boh.
Naša hrdinka postupne prichádza o matku, otca, farbiarsku dielňu a po smrti otca aj o svoje dedičstvo. Jediné, čo jej ostalo je farbiarske umenie, ktoré jej otec zveril. S priateľkou Rebekou preto odchádza do Macedónie. Tam je totiž dovolené, aby ako slobodná žena podnikala. Rebeka je židovka, ktorá Lýdiu nežne, viac svojim životom ako slovami, učí o Pánovi.
„Nie je to tak azda aj s nami? Netrpíme hladom, ktorý uspokojí iba viera? Určitým spôsobom sa potrebujeme naučiť jesť anjelský chlieb: každý deň sa spoliehať na Boha, že nám dá všetko čo potrebujeme. Nielen jedlo, chápeš? Ale všetko. Aj tvoju dielňu, tvoju budúcnosť, tvoje srdce.“
Tessa Afshar je majsterkou v zapletaní nádherných povzbudivých myšlienok do príbehu. Jej knihy by pokojne mohli ležať na polici vedľa duchovnej formačnej literatúry. Plusovou hodnotou je príbeh plný dramatických udalostí, kedy si v duchu často poviete: To by už hádam stačilo! Nepatrí sa, aby jeden človek prežil toľko bolesti. A predsa. Z popola ničoty povstáva nový život. Ako? Dotykom milujúceho Boha. „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné.“ Mk 10,27
Milou súčasťou príbehu je aj prepojenie s postavami predchádzajúcej autorkinej knihy s názvom Krajina mlčania. Ak ste ju čítali, tak si pravdepodobne až spätne uvedomíte, že aj naša hrdinka sa v predošlej knihe už objavila. Ak ste ju nečítali, vrelo vám ju odporúčam.
So svätým Pavlom sa Lýdia stretáva už ako úspešná predavačka purpuru v stredných rokoch. Jej život do tejto chvíle nebol zlý, no stále tu boli…
Smútok. Zrada. Vina. Hanba. Strach. Nikdy sa jej nepodarilo zvíťaziť nad nimi. Ležali pochované hlboko v nej, ale vždy, keď im to okolnosti dovolili, dvíhali svoje nepoddajné hlavy, aby sa vyslobodili z hrobu, do ktorého ich uzavrela.
Pavlove slová dobrej zvesti padajú na úrodnú pôdu srdca a z Lýdie sa stáva kresťanka. Boh postupne premieňa jej strachy, uzdravuje spomienky a učí ju stáť na víťazstve, ktoré jej patrí.
Pán dokončil to najväčšie dielo, preto sa môžeš upokojiť. Keď budeš cítiť nátlak, alebo strach, spomeň si na jeho slová: „Je dokonané“. Pán ti dá silu dokončiť všetko, čo bude treba.
Zámerne som sa snažila vynechať väčšiu časť deja, aby som vám nepokazila čitateľský zážitok. Verím, že to pri čítaní samotnej knihy oceníte. 🙂
Foto: http://piesen-fantazie.blogspot.com/